Blog

Čína vráti svet k zlatému štandardu

Čína úmyselne vracia svet k zlatému štandardu. Ak sa im to podarí, stanú sa najmocnejšou krajinou sveta.

Roky sledujeme ako Čína rastie ekonomicky, finančne aj vojensky. Taktiež je známe, že Čína za posledných 10 rokov doslova hltala svetové zásoby zlatých baní. Len odhadom môžeme predpokladať, že teraz disponujú aspoň 20 tisíc tonami zlata, druhá najväčšia ekonomická sila sveta, USA, má v porovnaní oficiálne zásoby iba 8130 ton. 

Je jasné, že sa Čína dôkladne pripravovala aby prevzala rolu svetovej veľmoci od USA. Chcú však niesť zodpovednosť a bremeno vydania rezervnej meny? Táto otázka mala doposiaľ logickú odpoveď: Nie. Nie, pretože Čína mala možnosť sledovať výsledok záťaže, ktorú so sebou "privilégium" vydania rezervnej meny nesie. Všetko sa však čoskoro môže zmeniť.
 
Čína importuje cca. 8 miliónov barelov ropy denne, to sú 3 mld. barelov ročne. Pri cene 50 USD za barel tvorí čínsky trh s ropou 150 mld. USD ročne. Porovnaním s celkovou svetovou produkciou zlata zistíme, že vyťažených 80 miliónov uncí pri cene 1300 USD tvorí trh o veľkosti 100mld. USD. Inak povedané, Čína ročne (v dolároch) skonzumuje viac ropy než je hodnota celosvetového trhu so zlatom. Zamyslite sa nad tým, jeden štát používa viac ropy než celý svet produkuje peňazí? Tu človeka napadá hádam jediné slovo: reštart.
 
Vráťme sa o krok späť. Za posledných niekoľko rokov Čína importovala cca. 2000 ton zlata ročne. Ak k tomu pridáme indické importy cca. 1000 ton ročne, zistíme, že kombinovane importujú o 2500 ton viac zlata, než sa vyťaží. Odkiaľ teda berú toľko zlata? Trezory a zásoby západného sveta.  
 
Ako teda Čína vracia svet k zlatému štandardu? Ak Čína importuje ropu, platí s yuanom a ponúka yuan "zameniteľný" za zlato, koľko ropných spoločností si zvolí zlato? Určite nie 100%, ani 50%. Možno iba 25% alebo menej, ale množstvo v tomto prípade nehrá takú rolu ako čas. Ako dlho vie Čína a India importovať 3000 ton keď je svetová produkcia len 2500 ton? Odkiaľ vezmú potom zvyšných 1000 ton (alebo oveľa viac) na pokrytie dopytu ropných spoločností? Nevezmú! Určite nie pri dnešných cenách.
 
Čína sa prizerala ako USA prichádzalo o zlato až do roku 1971. Taktiež vedia, že USA používalo zlato na kamuflovanie kreditnej bubliny a prehnaného tlačenia doláru. Rozumejú situácii a nechcú sa dostať do takých istých problémov, ak sa yuan stane rezervnou menou. Namiesto toho vedú svet k de facto zlatému štandardu zmenou "ropa za doláre" na "ropa za zlato".
 
Ak Čína vytvorí yuan konvertibilný na zlato, vytvorí dopyt, o ktorom vedia, že nemôže byť vyrovnaný ponukou. Prečo by to robili? Zabijú tak niekoľko múch jednou ranou.
 
Za prvé, Čína je najväčším majiteľom zlata na Zemi, takže si hodnotu svojho majetku navýšia niekoľkonásobne. Budúce vyššie ceny zlata znemožnia mnohým štátom dobehnúť Čínu v akumulácii zlatých rezerv. Zaistia si tak pozíciu ekonomického lídra sveta na dekády, ak nie storočia. 
 
Za druhé, devalvujú tým yuan proti zlatu. Tým získajú mnoho benefitov, tak, ako keď v roku 1934 USA devalvovalo dolár voči zlatu, vytvorili "infláciu" a ľahšie splácali dlh.
 
Čína vie efektívne využiť matku prírodu a voľný trh na vytvorenie zlatého štandardu, kde oni sú tými najbohatšími. Pripravujú sa na to už dekády. Už Mao v roku 1971 povedal: "Toto je začiatok konca pre dolár".

 

Zdroj: SRSrocco
Uverejnené so súhlasom autora.