Znehodnotenie striebra od čias antického Grécka
Aj pohľadom do histórie striebra ako platidla zisťujeme, že striebro je dnes až dvadsaťnásobne podhodnotené. To je ďalší z mnohých faktorov naznačujúcich nevyhnutnosť cenovej korekcie.
pozn. V analýze je ako dnešná mena použitá britská libra.
V knihe „Ekonómia starovekého Grécka“ historik Darel Engen opísal ako aténska mena – talent (okolo 46 kg striebra) dokázala vyplatiť 9 rokov života skúseného pracovníka. Za predpokladu 250 pracovných dní v roku to je ~11,5g striebra denne. Kilo striebra má dnes cenu približne 460 libier, takže 9 rokov skúseného pracovníka sa dá vyceniť na 1333 libier, to je denne 5,29 libry. Priemerná mzda v Británii v stavebnom priemysle je 30 000 libier ročne, teda 120 libier denne.
Dnešný britský pracovník teda zarába podstatne viac ako aténsky pracovník starovekého Grécka.
Aby sme sa dopracovali k sume, ktorú dnešný pracovník dostane, musíme započítať aj zdanenie každého zárobku. Starovekí gréci to mali v tomto ohľade výhodnejšie, nemuseli totiž vyplácať žiadne dane. Veľké časti starovekých gréckych miest boli vybudované a zaplatené bohatými, ktorých príspevky boli dobrovoľné. Dnes však v Británii 40% až 55% platu každého obyvatela pripadne štátu. Aby sme si to zjednodušili, počítajme s 40%, takže britskému pracovníkovi po vyplatení daní ostáva denne 72 libier, alebo 18 000 ročne.
Tým pádom aj po vyplatení daní ostáva priemernému britskému pracovníkovi porovnateľne viac, ako starovekým grékom.
Súčastnosť so starovekým Gréckom porovnávame, pretože v roku 450 pred Kristom bolo antické Grécko najvyspelejšou civilizáciou. Aj keby sme brali v úvahu akúkoľvek z menej rozvinutých civilizácií, dnešný pracovník by zarábal viac. Podľa International Labor Organization je globálny priemerný plat okolo 14 000 libier ročne, teda 56 libier za deň, po vyplatení daní vo výške 40% to je 34 libier denne. Aténske vojenské námorníctvo stálo približne jeden talent (12 000 libier). Neskúsení veslári na trojvesliciach dostávali 4,3g striebra denne (2 libry). Vybudovanie Pantenónu stálo 469 talentov.
Striebro je neuveriteľne lacné v porovnaní s minulými tisícročiami.
Porovnať moderné a staroveké ceny sa môže zdať neuskutočniteľné – predsa len hovoríme o dvoch úplne odlišných svetoch. Avšak vyjadrené v striebre, platy ostali pomerne rovnaké do dvadsiatého storočia. Babylonský pracovník zarábal okolo 2g striebra denne. Rímsky neskúsený pracovník, podobne ako grécky, zarábal okolo 4,2g striebra denne, plat neskúseného stredovekého anglického pracovníka bol približne 2,8g striebra, zatiaľ čo skúsený pracovník zarábal okolo 5,6g – čiže okolo polovice toho, čo zarábal aténsky pracovník. Plat neskúseného pracovníka v následujúcich 500 rokoch (do devätnásteho storočia) stúpol na približne 24g striebra denne. Zarábal teda o polovicu viac ako aténsky pracovník.
Porovnajme tieto údaje so súčasnými, ako už bolo uvedené, ak dnešný pracovník zarába 30 000 libier roče – teda 120 denne, dostal by 260g striebra denne. Skúsený aténsky pracovník dostal iba 11,5g.
Platy vzrástli, ale nie až o toľko - relatívne k dnešným životným nákladom. Problémom však nie je to, že vzrástli platy. Problém je vo veľkom poklese ceny striebra. Kedže strierbro dnes nemá žiadnu monetárnu rolu, jeho cena padla absúrdne nízko z akéhokoľvek uhlu pohľadu (historicky, geologicky).
Ak by dnešné platy rovnajúce sa 120 librám denne boli rovnaké ako platy starovekých Grékov - 11,5g, dnešná cena striebra by bola 10 libier za gram (400 libier za uncu).
To je až dvadsaťnásobne viac ako dnešná cena striebra.
Vzhľadom na trend na trhu s drahými kovmi, striebrom špecificky, môžeme predpokladať, že dôjde k vyrovnaniu tejto nerovnováhy. Masívne nárasty dopytu po striebre ako investícii, či po striebre v priemysle a s tým spojená exponenciálne klesajúca ponuka fyzického striebra ako neobnoviteľného materiálu je jednoduchou ekonomikou. Je len otázkou času kedy uvidíme nárast dnešnej extrémne nízkej ceny striebra a ako vysoko sa vyšplhá.
